BOGOTA - Konferencie OSN o financovaní rozvoja boli skvelou príležitosťou na dosiahnutie konsenzu v otázkach globálneho financovania. Nasledujúce stretnutie, ktoré sa uskutoční v polovici roka 2025 v Španielsku, bude pokračovať v pokroku dosiahnutom predtým v Monterrey (2002), Dauhe (2008) a Addis Abebe (2015) a prípravy už prebiehajú, pričom boli vydané dva hlavné podkladové dokumenty. Zatiaľ čo "nulový návrh" bude slúžiť ako základ pre rokovania, delegáti zvážia aj súbor návrhov medzinárodnej komisie expertov, ktorú som mal tú česť koordinovať. Oba návrhy odrážajú ambíciu nadviazať na akčný program z Addis Abeby.
Hlavným cieľom tohto procesu je podporiť stratégie rastu rozvojových krajín. Komisia expertov zdôraznila potrebu obnoviť a posilniť transformačnú úlohu štátu, pričom si ho predstavuje ako kľúčovú hnaciu silu rozvoja a štrukturálnej transformácie. To znamená klásť dôraz na kvalitu, ako aj kvantitu mobilizovaných zdrojov a nahradiť krátkodobý program zameraný na projekty programom zameraným na spoločne definované dlhodobé ciele. Každá úloha si vyžaduje posilnenie v súčasnosti oslabeného multilaterálneho systému a vytvorenie nových regionálnych platforiem.
Zásadným problémom je nadmerné zadlženie verejného sektora, ktoré sa týka približne tretiny rozvojových krajín, pričom viaceré ďalšie krajiny čelia vysokým úrovniam dlhu a nákladom na úroky. Tento problém vyplýva z veľkej fiškálnej nerovnováhy počas pandémie COVID-19 a nárastu úrokových sadzieb v posledných rokoch. Jeho zvládnutie si bude vyžadovať ambiciózny nástroj krátkodobého opätovného prerokovania, ktorý môže vychádzať zo spoločného rámca G20 pre zaobchádzanie s dlhom do roku 2020. Tentoraz však musí byť proces opätovného prerokovania rýchlejší a prístup by sa mal rozšíriť na krajiny so strednými príjmami. Z dlhodobého hľadiska potrebujeme stály mechanizmus na reštrukturalizáciu štátnych dlhov, ktorý by mohol byť umiestnený buď v OSN, alebo v Medzinárodnom menovom fonde za predpokladu, že v druhom prípade zostane nezávislý od Rady MMF.
Ďalším naliehavým cieľom je oživiť financovanie rozvoja. Odhaduje sa, že na financovanie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja sú potrebné ďalšie 4 bilióny USD ročne. Mobilizácia týchto zdrojov si bude vyžadovať oficiálnu rozvojovú pomoc v rozsahu, ku ktorému sa krajiny s vysokými príjmami zaviazali pred desaťročiami: "0,7 % hrubého národného dôchodku pre rozvojové krajiny a 0,15 - 0,20 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny." Väčšine rozvinutých krajín sa tieto ciele nepodarilo splniť a finančné prostriedky určené pre krajiny s nízkymi príjmami sa v posledných rokoch v skutočnosti znížili.
Druhou prioritou v tejto oblasti je zvýšiť objem finančných prostriedkov dostupných z multilaterálnych rozvojových bánk (MDB) a podporiť rozšírenie činnosti národných rozvojových bánk (alebo vytvorenie takýchto inštitúcií v rozvojových krajinách, ktoré ich nemajú). Takéto úsilie musí zahŕňať viac financovania v miestnych menách, aby sa zmiernilo riziko eskalácie dlhu v dôsledku znehodnotenia výmenného kurzu, a podporu rozvoja domácich trhov s dlhopismi v týchto krajinách. Okrem tradičných úverov by tieto inštitúcie mali podporovať aj úsilie rozvojových krajín o poskytovanie medzinárodných verejných statkov, ako je pripravenosť na pandémie a ich prevencia, zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa im a ochrana biodiverzity.
Zásadný význam má zvýšenie environmentálne udržateľného financovania. Hoci sa na nedávnych konferenciách zmluvných strán o zmene klímy a biodiverzite dohodlo viac finančných prostriedkov, ich ciele sú stále nedostatočné. To je obzvlášť znepokojujúce teraz, keď narastá strata biodiverzity a globálne otepľovanie už začalo prekračovať hranicu 1,5o C stanovenú v Parížskej klimatickej dohode. V týchto oblastiach, ako aj v oblasti financovania rozvoja vo všeobecnosti, by sa malo mobilizovať väčšie zapojenie súkromného sektora pomocou úverov na environmentálne investície alebo doplnkových mechanizmov, ako sú záruky za úvery od rozvojových bánk.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Zásadný význam má aj budovanie primeraných, progresívnych daňových základov. Musíme zabrániť tomu, aby nadnárodné spoločnosti presúvali svoje zisky do jurisdikcií s nízkym zdanením a daňových rajov, a zabezpečiť primerané daňové platby bohatých. Prvý z týchto cieľov si vyžaduje prijatie zásady "významnej ekonomickej prítomnosti", podľa ktorej nadnárodné spoločnosti platia spravodlivý podiel daní vo všetkých krajinách, kde pôsobia, a to aj prostredníctvom cezhraničných služieb. V prípade bohatých jednotlivcov je nevyhnutný globálny register majetku založený na skutočnom vlastníctve.
Dohovor OSN o daniach, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, by mohol podporiť medzinárodnú spoluprácu, ktorú si toto úsilie vyžaduje. Budeme však potrebovať aj koordinačnú inštitúciu, ktorá by mohla vzniknúť transformáciou súčasného výboru expertov OSN na medzivládny orgán.
Na podporu rozvojových krajín by sa mali zlepšiť úverové nástroje MMF a mali by sa prehodnotiť ich podmienky. Potrebujeme však aj dva nové nástroje fondu: medzinárodný swapový nástroj a fond, ktorý by mohol intervenovať na medzinárodných trhoch s dlhopismi rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín počas poklesov. Tieto zmeny by sa mali doplniť častejším a strategicky načasovaným vydávaním osobitných práv čerpania (SDR, rezervné aktíva MMF), pričom tieto prostriedky by mali prúdiť do rôznych mechanizmov (vrátane mechanizmov v rámci MDB) na financovanie rozvojových alebo environmentálnych cieľov, pričom by sa zachoval ich charakter rezervných aktív.
Z inštitucionálneho hľadiska je najnaliehavejšou prioritou podpora regionálnych menových dohôd v rozvojových krajinách. Dúfame, že to povedie k vytvoreniu hustejšieho systému globálnych a regionálnych inštitúcií, ako je to v prípade MDB.
V oblasti obchodu sú rozhodujúcimi otázkami potreba zachovania existujúcich colných záväzkov prijatých v rámci Svetovej obchodnej organizácie a rokovania o novej dohode, ktorá by stanovila limity priemyselných politík, ale s osobitným a diferencovaným prístupom k rozvojovým krajinám. Je tiež nevyhnutné zahrnúť výnimky pre práva duševného vlastníctva týkajúce sa zdravotníckych a environmentálnych technológií. A na zabezpečenie spravodlivého fungovania komoditných trhov musíme podporovať väčšie využívanie medzinárodných a vnútroštátnych rezervných zásob.
Jednou z otázok, ktorej sa predchádzajúce konferencie o financovaní rozvoja nedotkli, je medzinárodná finančná regulácia. Napriek tomu patrí na program tohtoročnej konferencie niekoľko dôležitých otázok vrátane toho, ako navrhnúť alebo posilniť reguláciu digitálnych finančných aktív, medzinárodných ratingových agentúr a medzinárodných trhov s komoditnými futures. Žiaduca je aj nová globálna investičná dohoda a existujúce dohody o ochrane investícií by sa mali prehodnotiť, aby sa predišlo požiadavkám proti vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré chránia sociálne a environmentálne normy.
Napokon si pozornosť zaslúži niekoľko inštitucionálnych reforiem. Okrem vytvorenia primeraných inštitúcií na riadenie opätovného prerokovania štátnych dlhov, dohľadu nad medzinárodnou daňovou spoluprácou a posilnenia medzinárodnej finančnej spolupráce musí svet zohľadniť dlhodobú požiadavku rozvojových krajín na väčšiu "účasť a hlas" v brettonwoodskych inštitúciách. To znamená, že je potrebné spravodlivo rozdeliť kapitálové podiely, zvýšiť základné hlasy týchto krajín a vytvoriť otvorenejšie a inkluzívnejšie procesy výberu vedenia jednotlivých orgánov.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Without a robust regulatory framework that incentivizes stablecoin issuers to register in the United States, stablecoin activity will migrate to countries with weaker rules, increasing the likelihood of financial instability. Fortunately, the US can still head off these risks and reap the technology’s benefits.
explains why lawmakers need to move quickly to establish US leadership in digital assets and payments.
Under US President Donald Trump’s erratic rule, the United States is now exhibiting all the symptoms, from high import tariffs and fiscal deficits, to oligarchy and flagrant corruption. Worse, the fallout cannot be confined to the US, and no multilateral bailout or structural adjustment plan can mitigate the damage.
lists the symptoms, from tariffs and massive public debt, to oligarchy and flagrant conflicts of interest.
Within its first two months, President Donald Trump’s second administration has attacked US institutions, alienated trade partners and allies, decimated consumer and investor confidence, and sent the stock market plummeting. Can the dollar’s status as the world’s leading reserve currency – and the extraordinary advantages this affords the US economy – withstand the onslaught?
BOGOTA - Konferencie OSN o financovaní rozvoja boli skvelou príležitosťou na dosiahnutie konsenzu v otázkach globálneho financovania. Nasledujúce stretnutie, ktoré sa uskutoční v polovici roka 2025 v Španielsku, bude pokračovať v pokroku dosiahnutom predtým v Monterrey (2002), Dauhe (2008) a Addis Abebe (2015) a prípravy už prebiehajú, pričom boli vydané dva hlavné podkladové dokumenty. Zatiaľ čo "nulový návrh" bude slúžiť ako základ pre rokovania, delegáti zvážia aj súbor návrhov medzinárodnej komisie expertov, ktorú som mal tú česť koordinovať. Oba návrhy odrážajú ambíciu nadviazať na akčný program z Addis Abeby.
Hlavným cieľom tohto procesu je podporiť stratégie rastu rozvojových krajín. Komisia expertov zdôraznila potrebu obnoviť a posilniť transformačnú úlohu štátu, pričom si ho predstavuje ako kľúčovú hnaciu silu rozvoja a štrukturálnej transformácie. To znamená klásť dôraz na kvalitu, ako aj kvantitu mobilizovaných zdrojov a nahradiť krátkodobý program zameraný na projekty programom zameraným na spoločne definované dlhodobé ciele. Každá úloha si vyžaduje posilnenie v súčasnosti oslabeného multilaterálneho systému a vytvorenie nových regionálnych platforiem.
Zásadným problémom je nadmerné zadlženie verejného sektora, ktoré sa týka približne tretiny rozvojových krajín, pričom viaceré ďalšie krajiny čelia vysokým úrovniam dlhu a nákladom na úroky. Tento problém vyplýva z veľkej fiškálnej nerovnováhy počas pandémie COVID-19 a nárastu úrokových sadzieb v posledných rokoch. Jeho zvládnutie si bude vyžadovať ambiciózny nástroj krátkodobého opätovného prerokovania, ktorý môže vychádzať zo spoločného rámca G20 pre zaobchádzanie s dlhom do roku 2020. Tentoraz však musí byť proces opätovného prerokovania rýchlejší a prístup by sa mal rozšíriť na krajiny so strednými príjmami. Z dlhodobého hľadiska potrebujeme stály mechanizmus na reštrukturalizáciu štátnych dlhov, ktorý by mohol byť umiestnený buď v OSN, alebo v Medzinárodnom menovom fonde za predpokladu, že v druhom prípade zostane nezávislý od Rady MMF.
Ďalším naliehavým cieľom je oživiť financovanie rozvoja. Odhaduje sa, že na financovanie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja sú potrebné ďalšie 4 bilióny USD ročne. Mobilizácia týchto zdrojov si bude vyžadovať oficiálnu rozvojovú pomoc v rozsahu, ku ktorému sa krajiny s vysokými príjmami zaviazali pred desaťročiami: "0,7 % hrubého národného dôchodku pre rozvojové krajiny a 0,15 - 0,20 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny." Väčšine rozvinutých krajín sa tieto ciele nepodarilo splniť a finančné prostriedky určené pre krajiny s nízkymi príjmami sa v posledných rokoch v skutočnosti znížili.
Druhou prioritou v tejto oblasti je zvýšiť objem finančných prostriedkov dostupných z multilaterálnych rozvojových bánk (MDB) a podporiť rozšírenie činnosti národných rozvojových bánk (alebo vytvorenie takýchto inštitúcií v rozvojových krajinách, ktoré ich nemajú). Takéto úsilie musí zahŕňať viac financovania v miestnych menách, aby sa zmiernilo riziko eskalácie dlhu v dôsledku znehodnotenia výmenného kurzu, a podporu rozvoja domácich trhov s dlhopismi v týchto krajinách. Okrem tradičných úverov by tieto inštitúcie mali podporovať aj úsilie rozvojových krajín o poskytovanie medzinárodných verejných statkov, ako je pripravenosť na pandémie a ich prevencia, zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa im a ochrana biodiverzity.
Zásadný význam má zvýšenie environmentálne udržateľného financovania. Hoci sa na nedávnych konferenciách zmluvných strán o zmene klímy a biodiverzite dohodlo viac finančných prostriedkov, ich ciele sú stále nedostatočné. To je obzvlášť znepokojujúce teraz, keď narastá strata biodiverzity a globálne otepľovanie už začalo prekračovať hranicu 1,5o C stanovenú v Parížskej klimatickej dohode. V týchto oblastiach, ako aj v oblasti financovania rozvoja vo všeobecnosti, by sa malo mobilizovať väčšie zapojenie súkromného sektora pomocou úverov na environmentálne investície alebo doplnkových mechanizmov, ako sú záruky za úvery od rozvojových bánk.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Zásadný význam má aj budovanie primeraných, progresívnych daňových základov. Musíme zabrániť tomu, aby nadnárodné spoločnosti presúvali svoje zisky do jurisdikcií s nízkym zdanením a daňových rajov, a zabezpečiť primerané daňové platby bohatých. Prvý z týchto cieľov si vyžaduje prijatie zásady "významnej ekonomickej prítomnosti", podľa ktorej nadnárodné spoločnosti platia spravodlivý podiel daní vo všetkých krajinách, kde pôsobia, a to aj prostredníctvom cezhraničných služieb. V prípade bohatých jednotlivcov je nevyhnutný globálny register majetku založený na skutočnom vlastníctve.
Dohovor OSN o daniach, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, by mohol podporiť medzinárodnú spoluprácu, ktorú si toto úsilie vyžaduje. Budeme však potrebovať aj koordinačnú inštitúciu, ktorá by mohla vzniknúť transformáciou súčasného výboru expertov OSN na medzivládny orgán.
Na podporu rozvojových krajín by sa mali zlepšiť úverové nástroje MMF a mali by sa prehodnotiť ich podmienky. Potrebujeme však aj dva nové nástroje fondu: medzinárodný swapový nástroj a fond, ktorý by mohol intervenovať na medzinárodných trhoch s dlhopismi rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín počas poklesov. Tieto zmeny by sa mali doplniť častejším a strategicky načasovaným vydávaním osobitných práv čerpania (SDR, rezervné aktíva MMF), pričom tieto prostriedky by mali prúdiť do rôznych mechanizmov (vrátane mechanizmov v rámci MDB) na financovanie rozvojových alebo environmentálnych cieľov, pričom by sa zachoval ich charakter rezervných aktív.
Z inštitucionálneho hľadiska je najnaliehavejšou prioritou podpora regionálnych menových dohôd v rozvojových krajinách. Dúfame, že to povedie k vytvoreniu hustejšieho systému globálnych a regionálnych inštitúcií, ako je to v prípade MDB.
V oblasti obchodu sú rozhodujúcimi otázkami potreba zachovania existujúcich colných záväzkov prijatých v rámci Svetovej obchodnej organizácie a rokovania o novej dohode, ktorá by stanovila limity priemyselných politík, ale s osobitným a diferencovaným prístupom k rozvojovým krajinám. Je tiež nevyhnutné zahrnúť výnimky pre práva duševného vlastníctva týkajúce sa zdravotníckych a environmentálnych technológií. A na zabezpečenie spravodlivého fungovania komoditných trhov musíme podporovať väčšie využívanie medzinárodných a vnútroštátnych rezervných zásob.
Jednou z otázok, ktorej sa predchádzajúce konferencie o financovaní rozvoja nedotkli, je medzinárodná finančná regulácia. Napriek tomu patrí na program tohtoročnej konferencie niekoľko dôležitých otázok vrátane toho, ako navrhnúť alebo posilniť reguláciu digitálnych finančných aktív, medzinárodných ratingových agentúr a medzinárodných trhov s komoditnými futures. Žiaduca je aj nová globálna investičná dohoda a existujúce dohody o ochrane investícií by sa mali prehodnotiť, aby sa predišlo požiadavkám proti vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré chránia sociálne a environmentálne normy.
Napokon si pozornosť zaslúži niekoľko inštitucionálnych reforiem. Okrem vytvorenia primeraných inštitúcií na riadenie opätovného prerokovania štátnych dlhov, dohľadu nad medzinárodnou daňovou spoluprácou a posilnenia medzinárodnej finančnej spolupráce musí svet zohľadniť dlhodobú požiadavku rozvojových krajín na väčšiu "účasť a hlas" v brettonwoodskych inštitúciách. To znamená, že je potrebné spravodlivo rozdeliť kapitálové podiely, zvýšiť základné hlasy týchto krajín a vytvoriť otvorenejšie a inkluzívnejšie procesy výberu vedenia jednotlivých orgánov.