WASHINGTON, DC - Keď sa mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová minulý rok ujala funkcie, čelila zložitým politickým a hospodárskym výzvam: rastúcemu dlhu, rozpočtovému deficitu, bujnejúcemu násiliu drogových kartelov a stupňujúcej sa kríze na hraniciach USA. Akoby to nestačilo, americký prezident Donald Trump pohrozil rozsiahlymi clami na mexický dovoz, ktoré by v prípade ich zavedenia mohli ochromiť mexické hospodárstvo a ďalej destabilizovať jeho politický systém.
Strata polovice územia po invázii USA v roku 1846, ktorá znamenala začiatok mexicko-americkej vojny, zostáva hlboko zakorenená v povedomí mexickej verejnosti. Vzhľadom na túto historickú traumu nie je prekvapením, že Trumpove nedávne kroky vyvolali v Mexiku rozsiahle pobúrenie.
Počas uplynulých šiestich týždňov Trump premenoval Mexický záliv na "Americký záliv" a pohrozil vojenským zásahom na mexickom území, pričom sa odvolával na neschopnosť Mexika zabrániť migrantom a fentanylu prekročiť hranice. Trumpova administratíva tiež uzavrela hranicu pre žiadateľov o azyl, ktorí mali predtým povolený vstup, kým sa čakalo na posúdenie ich žiadostí. To spôsobilo obrovskú záťaž pre mexické orgány, ktoré boli nútené rozšíriť krátkodobé humanitárne zariadenia, aby mohli prijať rastúci počet migrantov uviaznutých na ich strane hranice.
Najdôslednejším Trumpovým krokom je však jeho rozhodnutie zaviesť 25 % clo na mexický tovar, čo Mexiko takmer určite uvrhne do recesie. Zatiaľ čo sa Sheinbaumovi podarilo zabezpečiť 30-dňový odklad tým, že súhlasil s nasadením ďalších 10 000 mexických vojakov na stráženie hraníc USA, Trump vyhlásil, že clá "idú dopredu načas, podľa plánu", a potom zasial ďalšie nejasnosti ohľadom ich načasovania. Za predpokladu, že clá vstúpia do platnosti a dôjde k recesii, dôsledky pre mexickú ekonomiku aj ekonomiku USA by mohli byť ďalekosiahle, čo by podnietilo ešte väčší migračný tlak.
Veľká závislosť od obchodu so Spojenými štátmi robí Mexiko obzvlášť zraniteľným voči zmenám americkej politiky. Mexiko je ôsmym najväčším vývozcom na svete, pričom vývoz tvorí približne 43 % jeho HDP. V roku 2023 prekonalo Čínu a stalo sa najväčším americkým obchodným partnerom, čo zdôrazňuje jeho hospodársku závislosť od svojho severného suseda.
Približne 80 % mexického vývozu smeruje do USA, pričom takmer 90 % tvoria súčiastky a komponenty používané na montáž finálnych výrobkov, ako sú automobily a obrábacie stroje. Mnohé výrobky prechádzajú cez hranice sedem alebo osemkrát, kým sa dostanú do konečnej podoby, keďže výroba zahŕňa viacero fáz, z ktorých každá si vyžaduje ďalšie komponenty. Okrem tovaru sa krajina spolieha aj na obchod so službami, ktorý v roku 2023 predstavoval 7,4 % HDP.
At a time of escalating global turmoil, there is an urgent need for incisive, informed analysis of the issues and questions driving the news – just what PS has always provided.
Subscribe to Digital or Digital Plus now to secure your discount.
Subscribe Now
Hospodárska integrácia Mexika s USA a Kanadou bola formalizovaná v roku 1992 Severoamerickou dohodou o voľnom obchode (NAFTA). Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump označil NAFTA za "najhoršiu obchodnú dohodu, aká kedy bola uzavretá", a trval na jej opätovnom prerokovaní. Výsledné zmeny boli menšie, ale dohoda bola premenovaná na dohodu medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA).
Hoci je hospodárska integrácia prospešná pre Kanadu a USA, je mimoriadne dôležitá pre Mexiko. V roku 2024 bol jeho HDP na obyvateľa v prepočte na kúpnu silu 25 000 USD, čo je menej ako tretina HDP USA. Okrem obchodu s tovarom závisí mexické hospodárstvo vo veľkej miere aj od zahraničných investícií, amerického cestovného ruchu a remitencií.
V dôsledku toho, aj keď Trump upustí od svojho plánu zaviesť 25 % clá na mexický tovar, Mexiko by jeho obchodná politika mohla stále tvrdo zasiahnuť. Počas svojej prezidentskej kampane Trump navrhol všeobecné 10 % clo na všetok dovážaný tovar. Takisto opakovane brojil proti krajinám, ktoré majú s USA obchodné prebytky. Mexiko je síce jednou z týchto krajín, ale jeho obchodný prebytok je v porovnaní s Čínou a Európskou úniou relatívne malý.
Aby sme si boli istí, obchod je len časťou rovnice. Trump a jeho stúpenci už dlho obviňujú Mexiko z neustáleho prílevu migrantov do USA a charakterizujú ho ako "inváziu". Napriek tomu, že celkový počet migrantov, ktorí sa pokúšajú prekročiť južnú hranicu USA, v posledných rokoch prudko stúpol, nelegálna migrácia z Mexika v skutočnosti od roku 2007 klesla o 34 %. V rokoch 2005 až 2014 viac Mexičanov opustilo USA, ako do nich vstúpilo. Z 13 miliónov migrantov, ktorí sa v rokoch 2015 až 2022 pokúsili prekročiť hranicu, tvorili prevažnú väčšinu Stredoameričania a Juhoameričania, ktorí prechádzali cez Mexiko na ceste na sever.
Pokles mexickej migrácie do veľkej miery odráža rastúcu životnú úroveň, ktorú umožnil voľný obchod. Napriek tomuto pokroku však remitencie od migrantov v USA zostávajú dôležitým pilierom mexického hospodárstva a v roku 2023 budú predstavovať 4,5 % HDP.
Návrat Trumpa do funkcie vrhol na hospodárske vyhliadky Mexika temný tieň. Jeho clá, ak sa zavedú, budú pravdepodobne znamenať stratu pracovných miest, pokles miezd a výrazný pokles rastu. Paradoxne, recesia vyvolaná USA v Mexiku by pravdepodobne viedla k väčšej migrácii na sever, čo by podkopalo Trumpov deklarovaný cieľ.
Napriek opakovaným snahám USA o sprísnenie hraničných kontrol existuje medzi ekonómami zhoda, že legálna migrácia by sa mala výrazne zvýšiť. Stabilný prílev bol kľúčovým faktorom rastu HDP, ktorý pomohol USA dosiahnuť lepšie výsledky ako väčšina ostatných vyspelých ekonomík. Výrazné obmedzenie prisťahovalectva by spomalilo rast pracovnej sily, čo by ohrozilo dlhodobé vyhliadky hospodárstva. Najúčinnejším riešením by bolo zjednodušiť proces legálneho prisťahovalectva a zlepšiť postavenie migrantov bez dokladov, ale legislatívna patová situácia oddialila veľmi potrebné reformy.
Medzitým neistota v súvislosti s Trumpovými clami už znížila prílev kapitálu do Mexika, hoci tento pokles čiastočne kompenzovali spoločnosti, ktoré presúvali výrobu z Číny. Riziká však siahajú ďaleko za hranice Mexika a USA. Podľa Global Trade Alert je 117 zo 173 hodnotených krajín ohrozených odvetnými obchodnými opatreniami USA, pričom Mexiko patrí medzi 15 najväčších krajín.
Okrem bezprostredných škôd predstavuje Trumpovo rozhodnutie zamerať sa na kľúčového obchodného partnera USA kvôli neobchodným otázkam nebezpečný precedens, ktorý podkopáva základy medzinárodného hospodárskeho poriadku. V konečnom dôsledku by na to mohlo doplatiť celé globálne hospodárstvo.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Although Donald Trump got off to a good start, with equity prices hitting all-time highs in anticipation of pro-growth policies, investor confidence has vanished, tanking the stock market. With the president deliberately undermining the foundations of US prosperity, one must ask why he is doing it, and what could stop him.
offers three explanations for a set of policies that have sent investor confidence into a tailspin.
The US administration’s plan to impose “reciprocal” import tariffs could severely curtail key Indian exports, including chemicals, metals, auto parts, and pharmaceuticals, leading to job losses and undermining fiscal stability. India has little choice but to lower its own tariffs while negotiating improved access to the US market.
urges policymakers to brace for the impact – known and unknown – of the US administration’s trade policies.
Less than two months into his second presidency, Donald Trump has imposed sweeping tariffs on America’s three largest trading partners, with much more to come. This strategy not only lacks any credible theoretical foundations; it is putting the US on a path toward irrevocable economic and geopolitical decline.
WASHINGTON, DC - Keď sa mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová minulý rok ujala funkcie, čelila zložitým politickým a hospodárskym výzvam: rastúcemu dlhu, rozpočtovému deficitu, bujnejúcemu násiliu drogových kartelov a stupňujúcej sa kríze na hraniciach USA. Akoby to nestačilo, americký prezident Donald Trump pohrozil rozsiahlymi clami na mexický dovoz, ktoré by v prípade ich zavedenia mohli ochromiť mexické hospodárstvo a ďalej destabilizovať jeho politický systém.
Strata polovice územia po invázii USA v roku 1846, ktorá znamenala začiatok mexicko-americkej vojny, zostáva hlboko zakorenená v povedomí mexickej verejnosti. Vzhľadom na túto historickú traumu nie je prekvapením, že Trumpove nedávne kroky vyvolali v Mexiku rozsiahle pobúrenie.
Počas uplynulých šiestich týždňov Trump premenoval Mexický záliv na "Americký záliv" a pohrozil vojenským zásahom na mexickom území, pričom sa odvolával na neschopnosť Mexika zabrániť migrantom a fentanylu prekročiť hranice. Trumpova administratíva tiež uzavrela hranicu pre žiadateľov o azyl, ktorí mali predtým povolený vstup, kým sa čakalo na posúdenie ich žiadostí. To spôsobilo obrovskú záťaž pre mexické orgány, ktoré boli nútené rozšíriť krátkodobé humanitárne zariadenia, aby mohli prijať rastúci počet migrantov uviaznutých na ich strane hranice.
Najdôslednejším Trumpovým krokom je však jeho rozhodnutie zaviesť 25 % clo na mexický tovar, čo Mexiko takmer určite uvrhne do recesie. Zatiaľ čo sa Sheinbaumovi podarilo zabezpečiť 30-dňový odklad tým, že súhlasil s nasadením ďalších 10 000 mexických vojakov na stráženie hraníc USA, Trump vyhlásil, že clá "idú dopredu načas, podľa plánu", a potom zasial ďalšie nejasnosti ohľadom ich načasovania. Za predpokladu, že clá vstúpia do platnosti a dôjde k recesii, dôsledky pre mexickú ekonomiku aj ekonomiku USA by mohli byť ďalekosiahle, čo by podnietilo ešte väčší migračný tlak.
Veľká závislosť od obchodu so Spojenými štátmi robí Mexiko obzvlášť zraniteľným voči zmenám americkej politiky. Mexiko je ôsmym najväčším vývozcom na svete, pričom vývoz tvorí približne 43 % jeho HDP. V roku 2023 prekonalo Čínu a stalo sa najväčším americkým obchodným partnerom, čo zdôrazňuje jeho hospodársku závislosť od svojho severného suseda.
Približne 80 % mexického vývozu smeruje do USA, pričom takmer 90 % tvoria súčiastky a komponenty používané na montáž finálnych výrobkov, ako sú automobily a obrábacie stroje. Mnohé výrobky prechádzajú cez hranice sedem alebo osemkrát, kým sa dostanú do konečnej podoby, keďže výroba zahŕňa viacero fáz, z ktorých každá si vyžaduje ďalšie komponenty. Okrem tovaru sa krajina spolieha aj na obchod so službami, ktorý v roku 2023 predstavoval 7,4 % HDP.
Winter Sale: Save 40% on a new PS subscription
At a time of escalating global turmoil, there is an urgent need for incisive, informed analysis of the issues and questions driving the news – just what PS has always provided.
Subscribe to Digital or Digital Plus now to secure your discount.
Subscribe Now
Hospodárska integrácia Mexika s USA a Kanadou bola formalizovaná v roku 1992 Severoamerickou dohodou o voľnom obchode (NAFTA). Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump označil NAFTA za "najhoršiu obchodnú dohodu, aká kedy bola uzavretá", a trval na jej opätovnom prerokovaní. Výsledné zmeny boli menšie, ale dohoda bola premenovaná na dohodu medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA).
Hoci je hospodárska integrácia prospešná pre Kanadu a USA, je mimoriadne dôležitá pre Mexiko. V roku 2024 bol jeho HDP na obyvateľa v prepočte na kúpnu silu 25 000 USD, čo je menej ako tretina HDP USA. Okrem obchodu s tovarom závisí mexické hospodárstvo vo veľkej miere aj od zahraničných investícií, amerického cestovného ruchu a remitencií.
V dôsledku toho, aj keď Trump upustí od svojho plánu zaviesť 25 % clá na mexický tovar, Mexiko by jeho obchodná politika mohla stále tvrdo zasiahnuť. Počas svojej prezidentskej kampane Trump navrhol všeobecné 10 % clo na všetok dovážaný tovar. Takisto opakovane brojil proti krajinám, ktoré majú s USA obchodné prebytky. Mexiko je síce jednou z týchto krajín, ale jeho obchodný prebytok je v porovnaní s Čínou a Európskou úniou relatívne malý.
Aby sme si boli istí, obchod je len časťou rovnice. Trump a jeho stúpenci už dlho obviňujú Mexiko z neustáleho prílevu migrantov do USA a charakterizujú ho ako "inváziu". Napriek tomu, že celkový počet migrantov, ktorí sa pokúšajú prekročiť južnú hranicu USA, v posledných rokoch prudko stúpol, nelegálna migrácia z Mexika v skutočnosti od roku 2007 klesla o 34 %. V rokoch 2005 až 2014 viac Mexičanov opustilo USA, ako do nich vstúpilo. Z 13 miliónov migrantov, ktorí sa v rokoch 2015 až 2022 pokúsili prekročiť hranicu, tvorili prevažnú väčšinu Stredoameričania a Juhoameričania, ktorí prechádzali cez Mexiko na ceste na sever.
Pokles mexickej migrácie do veľkej miery odráža rastúcu životnú úroveň, ktorú umožnil voľný obchod. Napriek tomuto pokroku však remitencie od migrantov v USA zostávajú dôležitým pilierom mexického hospodárstva a v roku 2023 budú predstavovať 4,5 % HDP.
Návrat Trumpa do funkcie vrhol na hospodárske vyhliadky Mexika temný tieň. Jeho clá, ak sa zavedú, budú pravdepodobne znamenať stratu pracovných miest, pokles miezd a výrazný pokles rastu. Paradoxne, recesia vyvolaná USA v Mexiku by pravdepodobne viedla k väčšej migrácii na sever, čo by podkopalo Trumpov deklarovaný cieľ.
Napriek opakovaným snahám USA o sprísnenie hraničných kontrol existuje medzi ekonómami zhoda, že legálna migrácia by sa mala výrazne zvýšiť. Stabilný prílev bol kľúčovým faktorom rastu HDP, ktorý pomohol USA dosiahnuť lepšie výsledky ako väčšina ostatných vyspelých ekonomík. Výrazné obmedzenie prisťahovalectva by spomalilo rast pracovnej sily, čo by ohrozilo dlhodobé vyhliadky hospodárstva. Najúčinnejším riešením by bolo zjednodušiť proces legálneho prisťahovalectva a zlepšiť postavenie migrantov bez dokladov, ale legislatívna patová situácia oddialila veľmi potrebné reformy.
Medzitým neistota v súvislosti s Trumpovými clami už znížila prílev kapitálu do Mexika, hoci tento pokles čiastočne kompenzovali spoločnosti, ktoré presúvali výrobu z Číny. Riziká však siahajú ďaleko za hranice Mexika a USA. Podľa Global Trade Alert je 117 zo 173 hodnotených krajín ohrozených odvetnými obchodnými opatreniami USA, pričom Mexiko patrí medzi 15 najväčších krajín.
Okrem bezprostredných škôd predstavuje Trumpovo rozhodnutie zamerať sa na kľúčového obchodného partnera USA kvôli neobchodným otázkam nebezpečný precedens, ktorý podkopáva základy medzinárodného hospodárskeho poriadku. V konečnom dôsledku by na to mohlo doplatiť celé globálne hospodárstvo.