WATERLOO/BRUSEL - Ďalší významný zdroj emisií skleníkových plynov (GHG) je pripravený využiť biopalivá na "dekarbonizáciu". Lodný priemysel sa teraz pridal k automobilovému a leteckému priemyslu a považuje túto "čistejšiu" alternatívu k fosílnym palivám za prostriedok na zníženie svojich emisií bez toho, aby významne zmenil svoje činnosti. Prínosy biopalív sa však často preceňujú a ich náklady podceňujú.
Medzinárodná lodná doprava spotrebuje ročne viac ako 300 miliónov ton fosílnych palív, čo predstavuje približne 5 % celosvetovej produkcie ropy. Toto odvetvie je zodpovedný 3 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je viac ako úroveň priemyselných veľmocí, ako sú Nemecko alebo Japonsko.
Námorný regulačný orgán OSN, Medzinárodná námorná organizácia (IMO), sa to snaží zmeniť. V roku 2023 IMO zaviazala do roku 2030 znížiť emisie z lodnej dopravy o 20 % (snaha o 30 %) a do roku 2040 o 70 % (snaha o 80 %). Odvtedy spolupracuje so svojimi 176 členskými štátmi na rokovaniach o súbore opatrení, ktoré by tieto ciele posunuli vpred a do roku 2050 priblížili emisie z lodnej dopravy "k nule".
Konečný termín pre konečný rámec v apríli 2025 sa však blíži a minulomesačné rokovania v Londýne priniesli len obmedzený pokrok. Ako uviedla Constance Dijkstra, manažérka pre politiku IMO v skupine Transport & Environment, ."Stále nevieme, o koľko budú musieť lode znížiť svoje emisie a ktoré palivá a technológie sa budú považovať za ekologické." Odpovede na tieto otázky - vrátane toho, či budú biopalivá prijaté alebo odmietnuté - budú rozhodovať o tom, či dôjde k významnému pokroku alebo k environmentálnej katastrofe.
Za súčasného stavu IMO zavedie "globálnu normu pre palivá", ktorá bude vyžadovať, aby lode počas prechodu na alternatívne palivá s nulovými emisiami používali palivá s nižšími emisiami. Niektorí členovia IMO - najmä Brazília - tvrdia, že biopalivá by mali byť ústredným prvkom tejto iniciatívy. Brazília, ktorá je hlavným výrobcom biopalív z plodín, by na takomto prístupe veľmi profitovala. Existuje však nič trvalo udržateľný.
Jedna stránka nedávna štúdia predpokladá, že ak by biopalivá boli zahrnuté do globálnej palivovej normy IMO, mohli by do roku 2030 poháňať až 36 % celosvetovej lodnej dopravy, do roku 2035 až 59 % a do roku 2040 až 76 %. Keďže biopalivá na báze odpadu by boli schopné pokryť len malé percento dopytu v sektore lodnej dopravy, musela by sa výrazne zvýšiť výroba biopalív na báze plodín, vyrobených z palmového oleja, sóje a kukurice.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Pestovanie týchto plodín by si podľa tej istej štúdie vyžiadalo obrovské množstvo pôdy - do roku 2030 by to bolo približne 35 miliónov hektárov navyše, čo zodpovedá rozlohe Nemecka alebo Zimbabwe. To by mohlo znamenať zničenie zalesnenej pôdy, a tým odstránenie zásob uhlíka, ktoré sa tam nachádzajú. Mohlo by to tiež znamenať odklonenie pôdy od produkcie potravín a krmív, hoci v praxi by to pravdepodobne znamenalo potrebu rozšírenia poľnohospodárskej pôdy, aby sa to kompenzovalo.
Účinky takejto nepriamej zmeny využívania pôdy by znegovali akékoľvek úspory emisií vyplývajúce z prechodu od fosílnych palív. Okrem toho, ako uvádza Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varovala, využívanie poľnohospodárskej pôdy na pohon lodí, a nie na výživu ľudí, zvýši ceny potravín a sťaží prístup zraniteľných skupín obyvateľstva k dostatočnej výžive v čase, keď hlad a podvýživa sú už teraz na vzostupe. Podľa Svetovej banky môže len jednopercentný nárast svetových cien potravín spôsobiť, že v dôsledku desať miliónov ľudí do extrémnej chudoby.
Situáciu zhoršuje aj to, že pri veľkoplošnom pestovaní monokultúr, ktoré je typické pre výrobu biopalív, sa spotrebuje obrovské množstvo vody a znečisťujúcich hnojív. Výsledná degradácia životného prostredia ohrozuje budúcu produkciu potravín, čo znamená, že aj "dočasné" prijatie biopalív ako prechodného paliva by z dlhodobého hľadiska viedlo k väčšej potravinovej neistote, zhoršeniu zdravia a zvýšeniu chudoby. Prijatie biopalív by tiež zhoršilo chudobu iným spôsobom: ekonomické výhody výroby biopalív neúmerne získavajú veľké poľnohospodárske podniky na úkor malých poľnohospodárskych podnikov.
Vzhľadom na to je nevyhnutné, aby IMO vylúčila biopalivá z plodín zo svojho konečného rámca a namiesto toho sa zamerala na udržateľné alternatívy, ako sú elektronické palivá a veterná energia. Včasné investície sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej ponuky týchto palív, aby lodný priemysel mohol splniť ciele IMO. Prísne palivové normy musia byť zároveň doplnené o ambiciózny poplatok za emisie oxidu uhličitého z lodnej dopravy, ktorý je nevyhnutný na generovanie príjmov na uľahčenie spravodlivého prechodu odvetvia na nové energetické riešenia.
Aprílový termín na dokončenie týchto opatrení sa rýchlo blíži. Hoci dekarbonizácia lodnej dopravy nemôže byť dôležitejšia, používanie biopalív by tento imperatív nenaplnilo a ohrozilo by zdravie a blaho ľudí a planéty na ďalšie roky alebo dokonca desaťročia. Odvetvie lodnej dopravy sa musí pozrieť ďalej ako na biopalivá a investovať do skutočne udržateľných zdrojov energie - skôr, než nás privedie do katastrofy.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Jennifer Clapp & Olivier De Schutter
urge the UN maritime regulator not to encourage the shipping industry to move from one unsustainable fuel to another.
When the basic institutions of a democracy come under attack, those leading major universities and firms have an outsize duty to act in their defense. If America's academic and business leaders remain silent in the face of President Donald Trump's authoritarian behavior, they will come to regret it.
argues that leaders in both sectors bear a disproportionate responsibility to come to democracy's defense.
Although Donald Trump got off to a good start, with equity prices hitting all-time highs in anticipation of pro-growth policies, investor confidence has vanished, tanking the stock market. With the president deliberately undermining the foundations of US prosperity, one must ask why he is doing it, and what could stop him.
offers three explanations for a set of policies that have sent investor confidence into a tailspin.
WATERLOO/BRUSEL - Ďalší významný zdroj emisií skleníkových plynov (GHG) je pripravený využiť biopalivá na "dekarbonizáciu". Lodný priemysel sa teraz pridal k automobilovému a leteckému priemyslu a považuje túto "čistejšiu" alternatívu k fosílnym palivám za prostriedok na zníženie svojich emisií bez toho, aby významne zmenil svoje činnosti. Prínosy biopalív sa však často preceňujú a ich náklady podceňujú.
Medzinárodná lodná doprava spotrebuje ročne viac ako 300 miliónov ton fosílnych palív, čo predstavuje približne 5 % celosvetovej produkcie ropy. Toto odvetvie je zodpovedný 3 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je viac ako úroveň priemyselných veľmocí, ako sú Nemecko alebo Japonsko.
Námorný regulačný orgán OSN, Medzinárodná námorná organizácia (IMO), sa to snaží zmeniť. V roku 2023 IMO zaviazala do roku 2030 znížiť emisie z lodnej dopravy o 20 % (snaha o 30 %) a do roku 2040 o 70 % (snaha o 80 %). Odvtedy spolupracuje so svojimi 176 členskými štátmi na rokovaniach o súbore opatrení, ktoré by tieto ciele posunuli vpred a do roku 2050 priblížili emisie z lodnej dopravy "k nule".
Konečný termín pre konečný rámec v apríli 2025 sa však blíži a minulomesačné rokovania v Londýne priniesli len obmedzený pokrok. Ako uviedla Constance Dijkstra, manažérka pre politiku IMO v skupine Transport & Environment, ."Stále nevieme, o koľko budú musieť lode znížiť svoje emisie a ktoré palivá a technológie sa budú považovať za ekologické." Odpovede na tieto otázky - vrátane toho, či budú biopalivá prijaté alebo odmietnuté - budú rozhodovať o tom, či dôjde k významnému pokroku alebo k environmentálnej katastrofe.
Za súčasného stavu IMO zavedie "globálnu normu pre palivá", ktorá bude vyžadovať, aby lode počas prechodu na alternatívne palivá s nulovými emisiami používali palivá s nižšími emisiami. Niektorí členovia IMO - najmä Brazília - tvrdia, že biopalivá by mali byť ústredným prvkom tejto iniciatívy. Brazília, ktorá je hlavným výrobcom biopalív z plodín, by na takomto prístupe veľmi profitovala. Existuje však nič trvalo udržateľný.
Jedna stránka nedávna štúdia predpokladá, že ak by biopalivá boli zahrnuté do globálnej palivovej normy IMO, mohli by do roku 2030 poháňať až 36 % celosvetovej lodnej dopravy, do roku 2035 až 59 % a do roku 2040 až 76 %. Keďže biopalivá na báze odpadu by boli schopné pokryť len malé percento dopytu v sektore lodnej dopravy, musela by sa výrazne zvýšiť výroba biopalív na báze plodín, vyrobených z palmového oleja, sóje a kukurice.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Pestovanie týchto plodín by si podľa tej istej štúdie vyžiadalo obrovské množstvo pôdy - do roku 2030 by to bolo približne 35 miliónov hektárov navyše, čo zodpovedá rozlohe Nemecka alebo Zimbabwe. To by mohlo znamenať zničenie zalesnenej pôdy, a tým odstránenie zásob uhlíka, ktoré sa tam nachádzajú. Mohlo by to tiež znamenať odklonenie pôdy od produkcie potravín a krmív, hoci v praxi by to pravdepodobne znamenalo potrebu rozšírenia poľnohospodárskej pôdy, aby sa to kompenzovalo.
Účinky takejto nepriamej zmeny využívania pôdy by znegovali akékoľvek úspory emisií vyplývajúce z prechodu od fosílnych palív. Okrem toho, ako uvádza Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varovala, využívanie poľnohospodárskej pôdy na pohon lodí, a nie na výživu ľudí, zvýši ceny potravín a sťaží prístup zraniteľných skupín obyvateľstva k dostatočnej výžive v čase, keď hlad a podvýživa sú už teraz na vzostupe. Podľa Svetovej banky môže len jednopercentný nárast svetových cien potravín spôsobiť, že v dôsledku desať miliónov ľudí do extrémnej chudoby.
Situáciu zhoršuje aj to, že pri veľkoplošnom pestovaní monokultúr, ktoré je typické pre výrobu biopalív, sa spotrebuje obrovské množstvo vody a znečisťujúcich hnojív. Výsledná degradácia životného prostredia ohrozuje budúcu produkciu potravín, čo znamená, že aj "dočasné" prijatie biopalív ako prechodného paliva by z dlhodobého hľadiska viedlo k väčšej potravinovej neistote, zhoršeniu zdravia a zvýšeniu chudoby. Prijatie biopalív by tiež zhoršilo chudobu iným spôsobom: ekonomické výhody výroby biopalív neúmerne získavajú veľké poľnohospodárske podniky na úkor malých poľnohospodárskych podnikov.
Vzhľadom na to je nevyhnutné, aby IMO vylúčila biopalivá z plodín zo svojho konečného rámca a namiesto toho sa zamerala na udržateľné alternatívy, ako sú elektronické palivá a veterná energia. Včasné investície sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej ponuky týchto palív, aby lodný priemysel mohol splniť ciele IMO. Prísne palivové normy musia byť zároveň doplnené o ambiciózny poplatok za emisie oxidu uhličitého z lodnej dopravy, ktorý je nevyhnutný na generovanie príjmov na uľahčenie spravodlivého prechodu odvetvia na nové energetické riešenia.
Aprílový termín na dokončenie týchto opatrení sa rýchlo blíži. Hoci dekarbonizácia lodnej dopravy nemôže byť dôležitejšia, používanie biopalív by tento imperatív nenaplnilo a ohrozilo by zdravie a blaho ľudí a planéty na ďalšie roky alebo dokonca desaťročia. Odvetvie lodnej dopravy sa musí pozrieť ďalej ako na biopalivá a investovať do skutočne udržateľných zdrojov energie - skôr, než nás privedie do katastrofy.