SILVER SPRING - Globálna búrka sa blíži a Afrika je priamo na jej ceste. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zmrazili 40 miliárd dolárov vo financovaní USAID, čím znížili 83 % grantov. Aj európske darcovské krajiny drasticky znižujú svoje záväzky v oblasti zahraničnej pomoci, čo signalizuje širšiu zmenu priorít. Ničivé dôsledky už pociťuje celá Afrika, najmä v sektoroch ako zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby, ktoré sa dlhodobo spoliehali na vonkajšiu podporu.
Africké vlády boli celé desaťročia vo veľkej miere závislé od zahraničnej pomoci, často na úkor budovania udržateľných domácich finančných systémov. Súčasná vlna znižovania pomoci však zdôrazňuje nepríjemnú pravdu: zahraničná pomoc je vo svojej podstate nespoľahlivá. Môže byť kedykoľvek a bez varovania pozastavená, znížená alebo presmerovaná a často podlieha politickým zmenám v darcovských krajinách.
Súčasná finančná kríza by preto mala byť výstrahou. Africké krajiny musia získať späť kontrolu nad svojou budúcnosťou prijatím odvážnych, inovatívnych stratégií na odstránenie nedostatku finančných prostriedkov a vybudovanie odolných, sebestačných systémov zdravotníctva.
Na tento účel musia africké vlády investovať do domácich riešení financovania základných verejných služieb. V sektore zdravotníctva by sa mali zamerať najmä na dosiahnutie všeobecného zdravotného pokrytia prostredníctvom robustného, dobre financovaného systému primárnej zdravotnej starostlivosti (PHC). Väčšina zdravotníckych iniciatív financovaných darcami - očkovanie, starostlivosť o deti, výživa, hygiena a kontrola chorôb - spadá priamo do rámca PHC. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno až 90 % potrieb jednotlivca v oblasti zdravotnej starostlivosti riešiť na úrovni PHC.
Zameranie sa na prevenciu a podporu zdravia tak zostáva najrýchlejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, ako zlepšiť zdravotné výsledky v celej Afrike. Preventívne opatrenia PHC, ako napríklad očkovanie detí, vyšetrenia na hypertenziu, prenatálna starostlivosť a služby v oblasti výživy, by mohli výrazne znížiť úmrtnosť matiek a detí do piatich rokov. Samotná podvýživa prispieva k takmer polovici všetkých úmrtí detí v tejto vekovej skupine, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu včasnej komunitnej starostlivosti.
Žiaľ, viac ako štyri desaťročia po tom, čo sa v Deklarácii z Alma-Aty z roku 1978 definovala PHC ako základ spravodlivej zdravotnej starostlivosti, mnohé z jej cieľov zostávajú nenaplnené. Africké vlády preto musia vytvoriť nezávislé mechanizmy financovania zdravotníctva, aby sa zabezpečila dlhodobá dostupnosť a zodpovednosť.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Zdravotné poistenie predstavuje pre africké krajiny príležitosť, aby využili svoje kultúrne tradície kolektívnej zodpovednosti a podpory zo strany komunity. Juhoafrickí Zuluovia žijú podľa princípu Ubuntu - "ja som, lebo ty si" - zatiaľ čo nigérijský národ Igbo presadzuje Ìgwèbụ̀íké ("sila v jednote"). Tieto hlboko zakorenené hodnoty odrážajú podstatu zdravotného poistenia: chrániť jednotlivcov prostredníctvom združovania zdrojov.
Rwanda a Maroko ponúkajú presvedčivé modely na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti a rozšírenie prístupu. Rwandské komunitné zdravotné poistenie, zavedené na celoštátnej úrovni v roku 2004, v súčasnosti pokrýva viac ako 90 % obyvateľstva, čo z neho robí jeden z najúčinnejších modelov financovania zdravotníctva v Afrike. Systém je financovaný kombináciou členských príspevkov, vládnych príspevkov, medzinárodných darcov a iných mechanizmov. Podporuje ho aj približne 59 000 komunitných zdravotníckych pracovníkov, ktorí slúžia ako dôležité spojenie medzi domácnosťami a oficiálnymi službami. Za posledné dve desaťročia program znížil finančné prekážky a decentralizoval poskytovanie služieb, čím sa zdravotná starostlivosť dostala do komunít, ktoré ju najviac potrebujú.
V Maroku vláda v roku 2005 zaviedla dvojitý systém národného zdravotného poistenia: (Assurance Maladie Obligatoire - AMO) pre pracovníkov vo formálnom sektore a Régime d'Assistance Médicale) pre neformálnych pracovníkov. V roku 2022 boli tieto programy zlúčené do programu AMO-Tadamon, ktorý umožňuje príjemcom prístup k verejným aj súkromným zariadeniam.
Táto reforma nielenže zmiernila tlak na verejné zdravotnícke zariadenia, ale prostredníctvom strategického financovania podporila aj spravodlivý prístup, pričom pokrytie poistením prudko vzrástlo z iba 15 % v roku 2005 na takmer 80 % v súčasnosti. V roku 2023 Svetová banka schválila pôžičku vo výške 450 miliónov USD na program zameraný na výsledky s cieľom podporiť všeobecné zdravotné pokrytie v Maroku a zvýšiť prístup ku kvalitnej starostlivosti.
Potreba univerzálneho pokrytia v Afrike je obzvlášť naliehavá, keďže kontinent čelí prudkému nárastu neprenosných ochorení (NCD) vrátane hypertenzie, srdcových ochorení, cukrovky a rakoviny. Neinfekčné ochorenia, ktorých príčinou je nezdravé stravovanie, sedavý spôsob života a nadmerná konzumácia alkoholu a cukru, si spolu vyžiadajú 41 miliónov životov ročne, pričom 32 miliónov úmrtí sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Keďže zahraničná pomoc sa znižuje, africkí lídri musia prijať odvážne politiky, ktoré podporia zdravší životný štýl a zvýšia domáce príjmy. Jedným z takýchto riešení je zdaňovanie. Ako ukazuje správa WHO o zdanení cukru, zdanenie sladkých nápojov znižuje ich spotrebu a znižuje riziko obezity a cukrovky. Odborníci na nedávnom fóre Globálnej aliancie pre NCD zdôraznili potrebu prísnejších spotrebných daní v celej Afrike s cieľom obmedziť rastúcu epidémiu NCD a vytvoriť udržateľné zdroje príjmov na investície do verejného zdravia.
Južná Afrika a Mexiko sú príkladom sľubných opatrení. Mexiko zaviedlo 1. januára 2014 spotrebnú daň na nápoje sladené cukrom vo výške jedného promile na liter a spotreba sladkých nápojov klesla za dva roky od roku 2014 do roku 2015 o 7,6 %. V Južnej Afrike viedla daň z cukru v roku 2018 k 51 % zníženiu nákupu sladkých nápojov, 52 % zníženiu počtu kalórií a 29 % zníženiu objemu nápojov zakúpených na osobu za deň.
Remitencie diaspóry predstavujú sľubný a udržateľný zdroj financovania. Hoci z Afriky naďalej odchádzajú talenty, remitencie zároveň vytvárajú silný "zisk mozgov", ktorý kontinentu prináša stabilný tok finančných prostriedkov. V roku 2024 presiahli remitencie do Afriky 100 miliárd USD, čím prekonali zahraničnú pomoc. Samotní Nigérijčania z diaspóry sa na tejto sume podieľali 20 %. V celosvetovom meradle dosiahli remitencie v roku 2020 hodnotu 590 miliárd dolárov, čím výrazne prekonali oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorá predstavovala 180 miliárd dolárov, a filantropický odlev, ktorý dosiahol 70 miliárd dolárov. Ak by africké krajiny vyčlenili len 1 % z každého dolára remitencie na zdravotné poistenie - ako som navrhol v roku 2019 - 100 miliárd dolárov remitencií zaslaných africkou diaspórou v roku 2024 by mohlo priniesť 1 miliardu dolárov na zdravotnú starostlivosť, čím by sa kontinent priblížil k dosiahnutiu všeobecného zdravotného pokrytia.
Aby sa však naplno využil potenciál remitencií, musia africké vlády zlepšiť správu vecí verejných, posilniť zodpovednosť a posilniť dôveru s diaspórami. Samozrejme, Afrika nie je monolit. Riešenia musia byť prispôsobené jedinečnému kontextu každej krajiny a dopĺňať širšie úsilie o zvýšenie mobilizácie domácich zdrojov.
Je však jasné, že trvalá nezávislosť závisí od finančnej sebestačnosti. Aby africké krajiny mohli kontrolovať svoju finančnú budúcnosť, musia zabezpečiť, aby mohli financovať základné služby, ako je zdravotná starostlivosť, bez toho, aby sa spoliehali na vonkajšiu podporu.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Israeli Prime Minister Binyamin Netanyahu's decision to fire the country's internal security chief has raised suspicions, given that the move comes just after the launch of an investigation into a new scandal involving his own aides. Israelis are right to worry that they could now be heading for a constitutional crisis.
explains the latest scandal to hit Israel's increasingly illiberal, norm-breaking government.
The Global South is increasingly at risk of growing old before becoming rich, which implies huge social and economic costs. To avert this outcome, the Hevolution Foundation, a nonprofit backed by the Saudi royal family, has begun to support research focused on lengthening healthspans – the period of life spent in good health.
explains why increasing “healthspans” to match lifespans is a moral and economic imperative.
SILVER SPRING - Globálna búrka sa blíži a Afrika je priamo na jej ceste. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zmrazili 40 miliárd dolárov vo financovaní USAID, čím znížili 83 % grantov. Aj európske darcovské krajiny drasticky znižujú svoje záväzky v oblasti zahraničnej pomoci, čo signalizuje širšiu zmenu priorít. Ničivé dôsledky už pociťuje celá Afrika, najmä v sektoroch ako zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby, ktoré sa dlhodobo spoliehali na vonkajšiu podporu.
Africké vlády boli celé desaťročia vo veľkej miere závislé od zahraničnej pomoci, často na úkor budovania udržateľných domácich finančných systémov. Súčasná vlna znižovania pomoci však zdôrazňuje nepríjemnú pravdu: zahraničná pomoc je vo svojej podstate nespoľahlivá. Môže byť kedykoľvek a bez varovania pozastavená, znížená alebo presmerovaná a často podlieha politickým zmenám v darcovských krajinách.
Súčasná finančná kríza by preto mala byť výstrahou. Africké krajiny musia získať späť kontrolu nad svojou budúcnosťou prijatím odvážnych, inovatívnych stratégií na odstránenie nedostatku finančných prostriedkov a vybudovanie odolných, sebestačných systémov zdravotníctva.
Na tento účel musia africké vlády investovať do domácich riešení financovania základných verejných služieb. V sektore zdravotníctva by sa mali zamerať najmä na dosiahnutie všeobecného zdravotného pokrytia prostredníctvom robustného, dobre financovaného systému primárnej zdravotnej starostlivosti (PHC). Väčšina zdravotníckych iniciatív financovaných darcami - očkovanie, starostlivosť o deti, výživa, hygiena a kontrola chorôb - spadá priamo do rámca PHC. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno až 90 % potrieb jednotlivca v oblasti zdravotnej starostlivosti riešiť na úrovni PHC.
Zameranie sa na prevenciu a podporu zdravia tak zostáva najrýchlejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, ako zlepšiť zdravotné výsledky v celej Afrike. Preventívne opatrenia PHC, ako napríklad očkovanie detí, vyšetrenia na hypertenziu, prenatálna starostlivosť a služby v oblasti výživy, by mohli výrazne znížiť úmrtnosť matiek a detí do piatich rokov. Samotná podvýživa prispieva k takmer polovici všetkých úmrtí detí v tejto vekovej skupine, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu včasnej komunitnej starostlivosti.
Žiaľ, viac ako štyri desaťročia po tom, čo sa v Deklarácii z Alma-Aty z roku 1978 definovala PHC ako základ spravodlivej zdravotnej starostlivosti, mnohé z jej cieľov zostávajú nenaplnené. Africké vlády preto musia vytvoriť nezávislé mechanizmy financovania zdravotníctva, aby sa zabezpečila dlhodobá dostupnosť a zodpovednosť.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Zdravotné poistenie predstavuje pre africké krajiny príležitosť, aby využili svoje kultúrne tradície kolektívnej zodpovednosti a podpory zo strany komunity. Juhoafrickí Zuluovia žijú podľa princípu Ubuntu - "ja som, lebo ty si" - zatiaľ čo nigérijský národ Igbo presadzuje Ìgwèbụ̀íké ("sila v jednote"). Tieto hlboko zakorenené hodnoty odrážajú podstatu zdravotného poistenia: chrániť jednotlivcov prostredníctvom združovania zdrojov.
Rwanda a Maroko ponúkajú presvedčivé modely na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti a rozšírenie prístupu. Rwandské komunitné zdravotné poistenie, zavedené na celoštátnej úrovni v roku 2004, v súčasnosti pokrýva viac ako 90 % obyvateľstva, čo z neho robí jeden z najúčinnejších modelov financovania zdravotníctva v Afrike. Systém je financovaný kombináciou členských príspevkov, vládnych príspevkov, medzinárodných darcov a iných mechanizmov. Podporuje ho aj približne 59 000 komunitných zdravotníckych pracovníkov, ktorí slúžia ako dôležité spojenie medzi domácnosťami a oficiálnymi službami. Za posledné dve desaťročia program znížil finančné prekážky a decentralizoval poskytovanie služieb, čím sa zdravotná starostlivosť dostala do komunít, ktoré ju najviac potrebujú.
V Maroku vláda v roku 2005 zaviedla dvojitý systém národného zdravotného poistenia: (Assurance Maladie Obligatoire - AMO) pre pracovníkov vo formálnom sektore a Régime d'Assistance Médicale) pre neformálnych pracovníkov. V roku 2022 boli tieto programy zlúčené do programu AMO-Tadamon, ktorý umožňuje príjemcom prístup k verejným aj súkromným zariadeniam.
Táto reforma nielenže zmiernila tlak na verejné zdravotnícke zariadenia, ale prostredníctvom strategického financovania podporila aj spravodlivý prístup, pričom pokrytie poistením prudko vzrástlo z iba 15 % v roku 2005 na takmer 80 % v súčasnosti. V roku 2023 Svetová banka schválila pôžičku vo výške 450 miliónov USD na program zameraný na výsledky s cieľom podporiť všeobecné zdravotné pokrytie v Maroku a zvýšiť prístup ku kvalitnej starostlivosti.
Potreba univerzálneho pokrytia v Afrike je obzvlášť naliehavá, keďže kontinent čelí prudkému nárastu neprenosných ochorení (NCD) vrátane hypertenzie, srdcových ochorení, cukrovky a rakoviny. Neinfekčné ochorenia, ktorých príčinou je nezdravé stravovanie, sedavý spôsob života a nadmerná konzumácia alkoholu a cukru, si spolu vyžiadajú 41 miliónov životov ročne, pričom 32 miliónov úmrtí sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Keďže zahraničná pomoc sa znižuje, africkí lídri musia prijať odvážne politiky, ktoré podporia zdravší životný štýl a zvýšia domáce príjmy. Jedným z takýchto riešení je zdaňovanie. Ako ukazuje správa WHO o zdanení cukru, zdanenie sladkých nápojov znižuje ich spotrebu a znižuje riziko obezity a cukrovky. Odborníci na nedávnom fóre Globálnej aliancie pre NCD zdôraznili potrebu prísnejších spotrebných daní v celej Afrike s cieľom obmedziť rastúcu epidémiu NCD a vytvoriť udržateľné zdroje príjmov na investície do verejného zdravia.
Južná Afrika a Mexiko sú príkladom sľubných opatrení. Mexiko zaviedlo 1. januára 2014 spotrebnú daň na nápoje sladené cukrom vo výške jedného promile na liter a spotreba sladkých nápojov klesla za dva roky od roku 2014 do roku 2015 o 7,6 %. V Južnej Afrike viedla daň z cukru v roku 2018 k 51 % zníženiu nákupu sladkých nápojov, 52 % zníženiu počtu kalórií a 29 % zníženiu objemu nápojov zakúpených na osobu za deň.
Remitencie diaspóry predstavujú sľubný a udržateľný zdroj financovania. Hoci z Afriky naďalej odchádzajú talenty, remitencie zároveň vytvárajú silný "zisk mozgov", ktorý kontinentu prináša stabilný tok finančných prostriedkov. V roku 2024 presiahli remitencie do Afriky 100 miliárd USD, čím prekonali zahraničnú pomoc. Samotní Nigérijčania z diaspóry sa na tejto sume podieľali 20 %. V celosvetovom meradle dosiahli remitencie v roku 2020 hodnotu 590 miliárd dolárov, čím výrazne prekonali oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorá predstavovala 180 miliárd dolárov, a filantropický odlev, ktorý dosiahol 70 miliárd dolárov. Ak by africké krajiny vyčlenili len 1 % z každého dolára remitencie na zdravotné poistenie - ako som navrhol v roku 2019 - 100 miliárd dolárov remitencií zaslaných africkou diaspórou v roku 2024 by mohlo priniesť 1 miliardu dolárov na zdravotnú starostlivosť, čím by sa kontinent priblížil k dosiahnutiu všeobecného zdravotného pokrytia.
Aby sa však naplno využil potenciál remitencií, musia africké vlády zlepšiť správu vecí verejných, posilniť zodpovednosť a posilniť dôveru s diaspórami. Samozrejme, Afrika nie je monolit. Riešenia musia byť prispôsobené jedinečnému kontextu každej krajiny a dopĺňať širšie úsilie o zvýšenie mobilizácie domácich zdrojov.
Je však jasné, že trvalá nezávislosť závisí od finančnej sebestačnosti. Aby africké krajiny mohli kontrolovať svoju finančnú budúcnosť, musia zabezpečiť, aby mohli financovať základné služby, ako je zdravotná starostlivosť, bez toho, aby sa spoliehali na vonkajšiu podporu.