campanella30_Brandon BellGetty Images_USchipplant Brandon Bell/Getty Images

Mnohé zraniteľnosti amerických čipov

CAMBRIDGE - Hoci sú polovodičové čipy v súčasnosti všadeprítomné, ich výroba je sústredená len v niekoľkých krajinách, čo spôsobuje, že hospodárstvo a armáda USA sú v čase rastúceho geopolitického napätia veľmi zraniteľné. Hoci Spojené štáty majú vedúce postavenie v navrhovaní a poskytovaní softvéru pre špičkové čipy používané v technológiách umelej inteligencie, samotná výroba čipov prebieha inde. Aby sa zabránilo riziku katastrofického prerušenia dodávok, USA potrebujú koherentnú stratégiu, ktorá by zahŕňala všetky uzly polovodičového priemyslu.

Preto zákon o čipoch a vede, ktorý podpísal prezident Joe Biden v roku 2022, poskytol finančné prostriedky na presídlenie výrobných kapacít pre špičkové čipy. Podľa Združenia polovodičového priemyslu (Semiconductor Industry Association - SIA) bol tento vplyv významný: V súčasnosti plánované investície by mali USA do roku 2032 získať kontrolu nad takmer 30 % celosvetovej kapacity na výrobu čipov s veľkosťou pod desať nanometrov. Len Taiwan a Južná Kórea majú v súčasnosti zlievarne na výrobu takýchto čipov. Naproti tomu Čína bude kontrolovať len 2 % výrobnej kapacity, zatiaľ čo podiel Európy a Japonska sa zvýši na približne 12 %.

Prezident Donald Trump sa však teraz snaží túto stratégiu zvrátiť a zákon CHIPS - jeden z úspechov jeho predchodcu - označuje za plytvanie peniazmi. Jeho administratíva sa namiesto toho snaží sprísniť vývozné obmedzenia, ktoré Biden zaviedol, aby zmaril čínske ambície v oblasti umelej inteligencie.

Je strategickou chybou klásť dôraz na posilnenie domácich kapacít prostredníctvom cielených priemyselných politík. Nátlakové opatrenia voči Číne sa nielenže ukázali ako neúčinné, ale možno dokonca urýchlili čínske inovácie. Vysoko konkurencieschopné modely spoločnosti DeepSeek boli zjavne vyvinuté za zlomok nákladov spoločnosti OpenAI. Podstatnú časť polovodičov použitých v modeli R1 spoločnosti DeepSeek tvoria čipy, ktoré boli pašované cez sprostredkovateľov v Singapure a iných ázijských krajinách, a spoločnosť DeepSeek sa spoliehala na šikovné inžinierske techniky, aby prekonala zostávajúce hardvérové obmedzenia, ktorým čelila. Čínski technologickí giganti, ako sú Alibaba a Tencent, medzitým vyvíjajú podobné modely AI v podobných dodávateľských obmedzeniach.

Ešte pred prielomom DeepSeek existovali pochybnosti o účinnosti obchodných obmedzení USA. Zákaz vývozu Bidenovej administratívy, prijatý v októbri 2022, sa zameriaval na čipy menšie ako 16 nm a zakazoval nielen vývoz finálneho produktu, ale aj zariadení a ľudského kapitálu potrebného na ich vývoj. O necelý rok neskôr, v auguste 2023, spoločnosť Huawei uviedla na trh nový model smartfónu (Mate 60), ktorý využíva 7 nm čip.

Aj keď Čína už nemá prístup k najmodernejším litografickým strojom, stále môže na výrobu 7 nm čipov používať staré stroje, hoci za vyššiu cenu. Aj keď jej tieto staršie stroje neumožňujú ísť pod 7 nm (Taiwan Semiconductor Manufacturing Company pracuje na 1 nm čipoch), úspechy Huawei a DeepSeek sú varovaním. Čína má teraz všetky dôvody na rozvoj vlastného polovodičového priemyslu a možno dosiahla väčší pokrok, ako si myslíme.

Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
PS_Digital_1333x1000_Intro-Offer1

Introductory Offer: Save 30% on PS Digital

Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.

Subscribe Now

USA sa nemôžu spoliehať na izolacionistický prístup založený len na zmene štruktúry, aby znížili zraniteľnosť svojho dodávateľského reťazca. Vzhľadom na to, ako široko je súčasný dodávateľský reťazec rozložený, je jedinou schodnou cestou využitie existujúcich aliancií. ASML, holandská firma s takmer monopolným postavením na špičkové litografické stroje používané na výrobu najmodernejších čipov, sa nedá jednoducho obnoviť zo dňa na deň.

USA sa doteraz zameriavali na znižovanie bezpečnostných rizík spojených s najsofistikovanejšími čipmi, pričom čipom s vyšším počtom uzlov, ktoré sú potrebné na fungovanie moderných ekonomík, venovali krátku pozornosť. Tieto staršie čipy (nad 28 nm) sú však kľúčovými komponentmi v automobiloch, lietadlách, stíhačkách, zdravotníckych zariadeniach, smartfónoch, počítačoch a mnohých ďalších.

Podľa SIA sa očakáva, že Čína bude do roku 2032 ovládať takmer 40 % globálnej kapacity výroby týchto typov čipov, zatiaľ čo na Taiwan, USA a Európu pripadne 25 %, 10 % a 3 %. Čína tak bude kontrolovať hlavný strategický bod, ktorý jej umožní zastaviť hospodárstvo USA vlastnými zákazmi vývozu. Bude mať aj značnú vojenskú výhodu, pretože by mohla narušiť obranu USA prerušením dodávok starších čipov. Napokon, čínske bezpečnostné služby by mohli do čipov čínskej výroby vložiť zadné dvierka, ktoré by umožnili špionáž alebo dokonca kybernetické útoky na americkú infraštruktúru.

Problém ešte zhoršuje skutočnosť, že čipy vyrobené v Číne sú zvyčajne už zabudované do konečných výrobkov v čase, keď sa dostanú do USA. Ak chce Amerika obmedziť dovoz potenciálne kompromitovaného hardvéru, bude to musieť urobiť nepriamo, vystopovaním čipov na colnici prostredníctvom demontáže zmontovaných výrobkov. To by bolo mimoriadne nákladné.

Našťastie USA nechýbajú politické nástroje na zníženie zraniteľnosti. Pokiaľ ide o vojenské aplikácie starších čipov, môžu sa uchýliť k obmedzeniam v obstarávaní, obchodným sankciám (odôvodneným národnou bezpečnosťou) a obrane kybernetickej bezpečnosti. Pokiaľ ide o rozširovanie domácich výrobných kapacít, môže použiť antidumpingové a vyrovnávacie clá na boj proti nekalým čínskym praktikám, ako je napríklad výrazné dotovanie domácich výrobcov.

Čipy a údaje, ktoré podporujú, budú ropou budúcnosti. USA musia vypracovať komplexnú stratégiu, ktorá bude riešiť celú škálu ich súčasných zraniteľných miest. To znamená, že sa treba zaoberať nielen najpokročilejšími čipmi a pretekmi v oblasti umelej inteligencie.

https://prosyn.org/HSxxw4Qsk